Otázky na znalca - všeobecné
(Otázka č. 2, marec 2019) Aké zmeny nastali za posledných 5 rokov v špecifickej legislatíve (všeobecne) záväznej pre výkon znaleckej činnosti?
Základný AKTUÁLNY legislatívny rámec pre výkon znaleckej činnosti je už uvedený tu. Zmeny v základnom právnom rámci výkonu znaleckej činnosti za posledných 5 rokov sú nasledujúce:
1. bol viacnásobne zmenený zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej v skratke - vznp./:
a) zák. č. 390/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol zmenený zák. č. 382/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016,
b) zák. č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zák. č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zmenený zák. č. 382/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2016,
c) zák. č. 65/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zmenený zák. č. 382/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2018,
d) zák. č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) bol zmenený zák. č. 382/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2019.
Zmeny v zákone zahŕňajú najmä zavedenie elektronického znaleckého denníka (platí pre všetky znalecké úkony vzniknuté od 1. 7. 2016), zmenu podmienok pre zápis do zoznamu znalcov (podľa môjho názoru pre časť znaleckých odborov/odvetví so zjavne možným kontraproduktívnym až absurdným dopadom ale najmä s nevylúčiteľnou možnosťou netransparentnej a nejednoznačnej aplikácie zákonom definovaných pravidiel zo strany ministerstva, pričom je potrebné uvažovať, že aktuálne ide o štátny orgán v krajine s vysokou mierou korupcie, a kde má podľa takmer denne medializovaných informácií výkon verejnej moci výrazne len "karpatský" charakter) ale tiež aj kozmetické vyprecizovanie vybraných pôvodných ustanovení zákona (napr. § 13 Povinnosť zachovávať mlčanlivosť atď.), ktoré možno považovať za síce bezvýznamné ale aspoň nejaké maličké pozitívum. Tu je potrebné najmä v súvislosti so zavedením elektronického znaleckého denníka upozorniť potenciálnych klientov/zadávateľov znaleckých úkonov, že ich vybrané (t. j. zrejme aj osobné ale aj ďalšie citlivé) údaje znalec povinne zapisuje s použitím internetového spojenia do vzdialeného informačného systému v zodpovednosti Ministerstva spravodlivosti SR, s čím sú nevyhnutne spojené BEZPEČNOSTNÉ RIZIKÁ vo vzťahu k týmto údajom, a za ktoré znalec NENESIE nijakú zodpovednosť (napr. ich možný únik a/alebo zneužitie v prostredí nedôveryhodného štátneho orgánu/-nov v krajine s vysokou mierou korupcie; neznámy rozsah kvality a preukázateľnosti technických opatrení na ochranu údajov v prostredí štátneho orgánu s nepreukázateľnou/netransparentnou kvalitou a odbornosťou výkonu jeho činností v krajine s vysokou mierou korupcie; možný únik a/alebo zneužitie údajov v prostredí nejakého dodávateľského/podnikateľského subjektu/subjektov/"podnikateľskej schémy" subjektov plniaceho/dodávajúceho technické a bezpečnostné úlohy/služby IT v prospech nejakého nedôveryhodného štátneho orgánu v krajine s vysokou mierou korupcie z dôvodu možnej a nevylúčiteľnej kriminálnej závadovosti dodávateľského subjektu/-tov pre daný štátny orgán a/alebo nevylúčiteľnej až pravdepodobnej interakcie personálu zainteresovaných subjektov v rôznych korupčných a/alebo kriminálnych schémach a pod.).
2. boli viacnásobne zmenené podzákonné vykonávacie predpisy upravujúce znaleckú činnosť:
I. bola viacnásobne zmenená a nakoniec zrušená vyhl. č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznp.:
a) vyhl. č. 107/2016 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 3. 2016,
b) vyhl. č. 256/2016 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 27. 9. 2016,
c) vyhl. č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 8. 2018, ktorou bola vyhl. č. 490/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nahradená a ZRUŠENÁ.
Nová vyhl. č. 228/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 8. 2018, najmä priniesla potenciálne viacnásobné nejednoznačnosti, kolízie a konflikty v obsahovej definícii viacero znaleckých odborov a ich odvetví, čo v konečnom dôsledku z pohľadu aplikačnej praxe môže v konkrétnych prípadoch (a v týchto prípadoch podaných konkrétnych znaleckých úkonoch) vôbec vylučovať ich možnú zákonnosť (t. j. aj ich právnu použiteľnosť a prípustnosť v danom konaní/spore) a teda v konečnom dôsledku znamenať zmarenie úsilia a zdrojov niektorej strany daného právneho konania/sporu. Zároveň z právnej nejednoznačnosti tohto všeobecne právne záväzného predpisu vyplýva aj možné faktické obmedzenie všeobecnej dostupnosti znaleckých služieb (a teda obmedzenie slobody výberu vhodného dodávateľa/poskytovateľa znaleckej služby, pričom s týmto obmedzením súvisia aj riziká...) v určitých odboroch a/alebo odvetviach znaleckej činnosti, resp. zjavne zámerne (a z odborného hľadiska/hľadiska požadovanej odbornej kvalifikácie a praxe absolútne neodôvodnene) dochádza na fakticky vynútené limitovanie možnosti výberu znalca či už štátnym/verejným a/alebo privátnym zadávateľom/obstarávateľom pre podanie/vykonanie znaleckého úkonu (v nejakej jeho právnej veci), len na určité skupiny a/alebo osoby znalcov (čo je nevyhnutne spojené so stratou konkurenčnosti takéhoto prostredia pre poskytovanie služieb s nepochybne degeneratívnym vplyvom na možnú kvalitu, odbornosť, nestrannosť, nezávislosť alebo dôveryhodnosť výsledného znaleckého úkonu, atď.). Takáto situácia je bezpochyby obzvlášť rizikom (alebo úmyslom...?) v kontexte nedôveryhodných štátnych orgánov v krajine s vysokou mierou korupcie.
II. bola zmenená a nakoniec zrušená inštrukcia 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti:
a) INŠTRUKCIA 22/2016 MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 6. decembra 2016 č. 48320/2016/153, ktorou sa dopĺňa inštrukcia 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení inštrukcie 15/2011 s účinnosťou dňom publikovania v Zbierke inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
b) INŠTRUKCIA 13/2018 MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 2. októbra 2018 č. 45477/2018/110, ktorou sa zrušuje inštrukcia 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení neskorších predpisov s účinnosťou dňom publikovania v Zbierke inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
V súhrne teda, ešte pred zrušením tejto inštrukcie boli jej ustanovenia (s príslušnou modifikáciou) fakticky prevzaté do vyhl. č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 8. 2018. Tu je potrebné verejnosť najmä upozorniť, na rôznu právnu silu pôvodnej inštrukcie a novej vyhlášky (a na z tohto faktu vyplývajúce aj možné rôzne aplikačné špecifiká a potenciálne problémy, pričom až do zrušenia predmetnej inštrukcie existovalo aj nejaké obdobie jej súbežnej platnosti s vyhláškou).
III. bola zmenená vyhl. č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vznp.:
a) vyhl. č. 218/2018 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 8. 2018.
V súhrne ide čisto len o kozmetické zmeny, vyhláška v zásade zachováva archaický stav odmeňovania znalcov definovaný UŽ V ROKU 2004, pričom právny predpis nijako nereflektuje na objektívne zmeny makro a mikro ekonomického (a samozrejme cenového) a tiež technologického prostredia v tejto krajine za posledných 15 rokov (pre zaujímavosť, touto vyhláškou definovaná a platná najvšeobecnejšie používaná hodinová odmena znalca je 13,28 eura /odmena brutto, t. j. ešte pred následným zdanením a zaplatením odvodov/). Vyhodnotenie možných dôsledkov takéhoto úmyselne až absurdného stanovenia ceny znaleckých služieb (platí najmä pre štátnych/verejných zadávateľov znaleckých úkonov) na úrovni cca 2,2 násobku hodinovej minimálnej mzdy (platná pre rok 2019 a pri uvážení šiesteho stupňa náročnosti práce) v krajine s vysokou mierou korupcie už ponechávam na Váženého čitateľa.
IV. bola zmenená vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vznp.:
a) vyhl. č. 213/2017 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 9. 2017.
Rovnako ako v predchádzajúcom bode III ide len o kozmetické zmeny, vyhláška v zásade zachováva stav definovaný UŽ V ROKU 2004. Stav tejto vyhlášky starej 15 rokov už minimálne v niektorých znaleckých odboroch nijakým spôsobom nereflektuje na potrebnú súdobú aplikačnú odbornú prax, odborné postupy a/alebo platné štandardy/normy (vrátane národných a medzinárodne platných technických noriem a štandardov). Takýto stav predpisu fakticky len dokumentuje civilizačnú zaostalosť a/alebo odbornú nekompetentnosť a/alebo len úmyselnú neochotu gestorského štátneho orgánu, čo však zrejme opätovne len zodpovedá kontextu krajiny "karpatského" typu s vysokou mierou korupcie. Je potrebné tiež čitateľov upozorniť, že tento špecifický predpis je významný v právnych/trestnoprávnych sporoch/konaniach tam, kde je napr. potrebné kvantifikovať vzniknutú škodu/ujmu (čo má kruciálny význam napr. aj pre stanovenie prípadnej vôbec trestnosti, výšky trestnej sadzby, oslobodenie od obvinenia, atď.).
Záverom, rozsah popísaných zmien za posledných 5 rokov a ich možná ingerencia pri výkone znaleckej činnosti, ako jednej z činnosti nevyhnutne spojenej s výkonom práva a spravodlivosti v tejto krajine je pomerne značný. Za mňa osobne a empricky (autor je znalec od roku 2011), určite nepovažujem tieto zmeny za nijako osobitne prínosné alebo aspoň mierne pozitívne, nakoľko aplikačná prax skôr preukazuje opak. Je potrebné tiež zdôrazniť, že zmeny vplývajú na celý reťazec zainteresovaný na súdnoznaleckej činnosti (t. j. okrem znalcov, najmä na samotných ZADÁVATEĽOV/klientov - spotrebiteľov znaleckých služieb a teda v konečnom dôsledku z ich hľadiska najmä na elementárnu dostupnosť a kvalitu výkonu minimálne istej časti procesu/-sov spravodlivosti). Samotná aplikačná kvalita výkonu spravodlivosti je však jednoznačne spojená s príslušným civilizačným rámcom (a jeho kontextom) v každej krajine, pričom záverom možno aspoň pozitívne skonštatovať, že napriek uvádzaným zmenám nateraz ešte stále v SR (v nejakom... rozsahu a kvalite) možno vykonávať aj znaleckú činnosť. Ďalšie zmeny v najbližšej budúcnosti sú žiaľ aktuálne nepredikovateľné, pričom ako základný scenár je potrebné v podmienkach SR uvažovať, buď posun pravdepodobne ešte výraznejšie smerom ku kvalite súdnoznaleckej činnosti "karpatského" typu (t. j. s cieľom síce formálne zachovávať ale prakticky tento segment/časť procesu výkonu spravodlivosti efektívne sabotovať, resp. zachovávať alebo zväčšovať stav právnej neistoty pri výkone znaleckej činnosti v konečnom dôsledku umožňujúci /pričom s dopadom do budúcnosti/ oveľa ľahšie prípadné spochybňovanie podaných znaleckých úkonov /t. j. znalcom vypracované najmä znalecké posudky a ich doplnenia, odborné stanoviská, potvrdenia, odborné vyjadrenia alebo vysvetlenia/ v rôznych právnych/trestnoprávnych sporoch/konaniach), alebo v menej pravdepodobnom, no lepšom prípade, posun k západoeurópskej forme výkonu súdnoznaleckých činností (uvažované najmä z pohľadu odbornosti, kvality, nestrannosti, transparetnosti, nespochybniteľnosti, dôveryhodnosti atď. znaleckých služieb). Za uvedený stav legislatívy nenesú samotní znalci žiadnu zodpovednosť, je potrebné doplniť, že ich vecné pripomienky pri zmenách legislatívy v zásade nikdy (aspoň v popisovanom období) neboli zo strany ministerstva akceptované. Informácie k miere korupcie nájdete napr. tu. Informácie o dôveryhodnosti štátnych štátnych orgánov SR nájdete napr. tu.
(Otázka č. 1, marec 2011) Aká je príslušnosť znalca pre oblasť bezpečnosti elektrotechnických zariadení (BOZP), aké sú možnosti znaleckého úkonu v danej oblasti prípadne ďalšie súvisiace informácie?
Znalec (súdny znalec) je štátom splnomocnená fyzická osoba pre výkon špecializovanej odbornej činnosti v súlade so zák. č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Znalec pre zadávateľa vykonáva znalecký úkon (napr. znalecký posudok, odborné stanovisko, odborné vyjadrenie), ktorého účelom je podľa požiadaviek zadávateľa expertne zodpovedať najrôznejšie odborné a technické otázky. Pre znalecký úkon v oblasti BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) elektrotechnických zariadení (napr. posúdenie stavu bezpečnosti technických zariadení elektrických) je v zmysle inštrukcie 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. 23635/2009-51 odborne príslušný a oprávnený len znalec zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v znaleckom odbore 010000 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a v odvetví (znaleckej špecializácii) 010300 Elektrotechnika. Samozrejmou súčasťou znaleckého úkonu v predmetnej oblasti je obhliadka daných elektrotechnických zariadení v mieste ich inštalácie, znalecké skúmanie, skúšanie zariadení, vykonanie potrebných meraní, podľa potreby aj rôzne znalecké expertízy a pod.
Znalecká činnosť nie je živnosťou ani podnikaním a znalcovi za vykonanie úkonu patrí odmena – znalečné, ktoré spravidla zahŕňa tarifnú odmenu a náhradu za hotové výdavky znalca súvisiace s vykonaním znaleckého úkonu. Výšku znalečného možno aj dohodnúť, väčšinou sa však stanovuje podľa príslušnej vyhlášky (vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Znalca možno k úkonu prizvať vo forme objednávky znaleckého úkonu alebo žiadosti o vykonanie znaleckého úkonu (spravidla fyzické osoby a podnikateľské subjekty), v prípade štátnych inštitúcií je formálna podoba pribratia znalca rôzna a závisí od registratúrnych zvyklostí danej štátnej organizácie (napr. uznesenie, opatrenie, rozhodnutie o pribratí znalca a pod.).